Štyri roky v Anglicku ubehli ako voda no prišiel čas sa pozrieť ešte ďalej do sveta. Ale ako sa to všetko vlastne začalo, ako sme sa sem dostali a kam máme namierené ďalej ?
Po ukončení školy som začala pracovať, nie len brigádne, ale už aj na zmluvu ako čašníčka v blízkosti Bratislavy. Napriek tomu že ma práca bavila, podmienky neboli najlepšie a tak som sa rozhodla pre zmenu. K rozhodnutiu dať výpoveď prispela aj neutíchajúca túžba po samostatnosti a cestovaní, začala som hľadať prácu v zahraničí. Po dvojmesačnom snažení sa a pohovoroch v angličtine sa dostavil výsledok.
Ako som si zo Slovenska našla prácu v Anglicku
Kedže som nebola v anglickom jazyku moc dobrá ale chcela som žiť v zahraničí, písala som na rôzne prácovné ponuky cez slovenský portál Profesia . Medzi nimi bola aj práca „Picker in Marks & Spencer “ Poslala som životopis a ďalším krokom bol pohovor v angličtine.
Túžiš tiež po zmene ale nevieš ako začať pozri aj Chcem žiť a pracovať v zahraničí, ako na to?
Podmienkou bolo nastúpiť čo najskôr. Agentúra The Best Connection mi dohodla prácu v sklade aj ubytovanie v Sheffielde. Všetko sa zbehlo tak rýchlo a v priebehu pár dní som už bola na letisku. S 20kg kufrom a strachom v očiach som po prvý krát nastúpila do lietadla. Hlavou mi išlo stále dookola môžem im veriť, aké to bude, dohovorím sa…?
Sheffield
Prvé pocity
V lietadle som začula jeden pár, ako sa rozprávali o práci, kde som mala nastúpiť aj ja. Odhodlala som sa im prihovoriť a dodnes im ďakujem, že ma sprevádzali v cudzom svete. Keď sme prišli na letisko, nikto na nás nečakal, tak sme začali premýšľať, čo bude ďalej. Znervozneli sme až po piatich telefonátoch do agentúry sa nám konečne podarilo dovolať a prišli pre nás. Cesta lietadlom trvala 2.5 hodiny a potom ešte približne 2 hodiny autom trvalo, kým sme sa dostali do domu v ktorom sme boli ubytovaný.
Prvý deň v práci sme sa boli hlásiť v kancelárií a tam som spoznala Paťka a Joja. Po čase sme sa začali spoznávať, rozumeli sme si a tak sa z nás stali kamaráti.
Do nášho domu sa postupne sťahovalo viac ľudí a zrazu nás tam bolo sedem. Pracovali sme v sklade, bolo to dosť náročné a nočné 8 a 12- hodinové smeny nás vyčerpávali. Veľa krát sa nám stalo, že sme so zavretými očami kráčali po sklade ako zombíci. Potom sme prišli domov a nemohli zaspať.
V práci sme boli rôzne národnosti veľké zastúpenie mali angličania, poliaci aj slováci, tak sa dalo lepšie dohovoriť. Keď bolo treba niečo vybaviť poprosila som o pomoc kamarátou alebo som sa naučila čo mám hovoriť potom s rozumením väčšinou nebol problém.
Čo ďálej
Po pol roku nebolo dostatok práce a museli sme odísť. Veľa ľudí zo skladu odišlo naspäť do svojej krajiny, ostatní sa pokúšali nájsť si akúkoľvek prácu ako aj my. S Paťkom sme už spolu chodili a tak sme spoločne odišli do Oxfordu. Býval tam Paťkov kamarát zo Slovenska. Dohodli sme si ubytovanie a mali sme ísť na písomný test do skladu, ktorý sa nám ale nepodaril.
Paťko dostal druhú šancu a uspel. Začal pracovať v sklade a ja, aj keď neskôr ale tiež som si našla prácu v tureckej reštaurácii.
Bývali sme v jednej izbe a v dome nás celkovo bývalo desať – my-Slováci 🙂 , Afričania, Španieli a Indovia. Práca nás moc nebavila a túžili sme po samostatnom bývaní.
Po ďalšom pol roku na odporučenie známej sme sa rozhodli vyskúšať mesto Bristol. Dohodli sme si prehliadky bytov a pozreli mesto. Boli sme spokojní, tak sme zaplatili depozit na byt a naplánovali si sťahovanie.
Oxford
Bristol
Začiatky v Bristole, finančné problémy
Dni ubiehali rýchlo a my sme stále boli bez práce. Prichádzala rutina v podobe posielania životopisov, hľadania práce na internete, registrovania v rôznych pracovných agentúrach. Ale nakoniec sme sa dočkali. Po pár týždňoch sa mi ozvali s cateringovej agentúry, na okamžitú smenu ešte v deň telefonátu. Práca bola len na pár hodín týždenne a väčšinu som bola nútená pracovať ihneď ako mi zavolali, ale pomohlo nám to zaplatiť výdavky. Keď bolo málo práce, stalo sa nám aj to, že sme museli obaja vyžiť z 20libier na týždeň.
Postup v kariérach
Takto sa to s nami tiahlo ešte nejaký čas. Začali sme uvažovať o tom, ako to ďalej budeme finančne zvládať. Ale podarilo sa nám prežiť toto obdobie a aj Paťko začal pracovať. Najskôr zobral pár brigád, potom mal prácu v sklade. Začal sa učiť z domu, chodil na stretnutia programátorov a spoznával ľudí, ktorí ho neskôr odporučili na pohovor do firmy. Po úspešnom pohovore začal pracovať ako ,,Front-end web developer“. V práci sa učil novým veciam a veľa času venoval štúdiu doma, ako ja konferenciám. Ubehli dva roky a Paťko sa vypracoval tak, že si mohol založil živnosť a pracoval z domu.
Ja som sa pokúšala si nájsť stabilnejšiu prácu, zašla som aj do neďalekého mesta Bath. Tam som pracovala ako chyžná v hoteli asi 2 mesiace. Cesta do práce, jeden smer trvala približne hodinu a pol aj s prestupom. Robila som tam nezmyselne dlhé smeny s jedným, alebo dokonca žiadnym dňom voľna. Domov som chodila len na pár hodín, niekedy som sa nemala čas ani vyspať a zas to isté dookola. Dlhodobejšie sa to nedalo vydržať, dala som výpoveď.
Bath
Vrátila som sa do cateringovej agentúry a časom som si našla prácu aj v kaviarni a na akciách. Mala som dve práce, skončila som v jednej a utekala som do druhej. Ani jedna nebola stabilná, no po roku som sa rozhodla v agentúre skončiť. Počas toho obdobia som pracovala na rôznych miestach, ako napríklad na univerzitách, v múzeách, na štadióne, v zoo, v hoteloch, v kaviarňach, v reštauráciách, v baroch, v stánku a podobne. Spoznala som veľa ľudí a mám odtiaľ veľa zážitkov. Do pamäti sa mi vryla smena na Silvestra. Pracovala som na akcií v hoteli, kde bol v strede miestnosti ring a hostia popri tom ako jedli večeru, sa zabávali na boxovaní. Medzi ďalšie nezabudnuteľné akcie patril aj rugby zápas na štadióne či otvárací večer v múzeu, kde mi spadol na nohu okrúhly stôl pre 10 ľudí. V kaviarni a na akciách som pracovala 2,5 roka, začala som ako catering assistant, neskôr som bola povýšená na team-leaderku a potom na supervízorku. Mala som na starosti kaviareň, akcie aj zamestnancov.
Ako sa nám tam žilo
Keď sa nám podarilo mať spoločné voľno s Paťkom išli sme na výlety, alebo za kamarátmi ktorých sme tam spoznali.
Bývali sme vo väčšom byte a keďže bol nezariadený, všetko sme potrebovali nakúpiť – od práčky až po žiarovky. Pomaly sme sa usadili, zvykli si na byt , mesto, prácu a priateľov …
V Bristole sme žili najdlhšie z anglických miest a veľmi sa nám tam páčilo. Mesto ponúka naozaj veľa.
Bristol street art festival UPFEST – každoročné podujatie pouličných umelcov
Balón fiesta
Počas štyroch dní plných atrakcii sa na medzinárodnom balónovom predstavení každoročne zúčastní viac ako 500,000 návštevníkov. Bristol International Balloon Fiesta.
Tak kam to bude ďalej…
Časom sme sa dostali do stereotypu. Mali sme aj dovolenky – tie boli pekné, ale krátke a zas prichádzala realita, a ten kolobeh sa nám nepáčil. Začali sme uvažovať, čo by sme mohli urobiť. Dohodli sme sa, že zmeníme krajinu, ale nevedeli sme sa rozhodnúť. Paťko navrhol Kanadu a ja Nový Zéland, potom ešte prichádzala do úvahy Amerika a Austrália. Nakoniec sme sa dohodli na Novom Zélande. Zistili sme si základné informácie o krajine a našli sme aj jedinú možnosť pre nás – to boli dovolenkovo-pracovné víza.
Je to kvóta víz, ktorá sa otvára raz za rok v určitý čas a pre Slovákov je dostupných iba 100 miest. Každý musel o tieto víza žiadať sám za seba, no dúfali sme, že obidvaja uspejeme.
Netrpezlivo sme sedeli za počítačom a odpočítavali minúty. V tom Paťko skríkol, ,,otvorila sa kvóta“. Ja som si musela znovu načítať stránku, zatiaľ čo Paťko už vypisoval údaje, no pomýlil sa a musel to prepísať. Adrenalín stúpal. Ja som dopísala skôr a chcela som sa vrátiť skontrolovať si údaje, v tom mi napísalo, že kvóta bola zaplnená a stránka prestala fungovať. Pozrela som sa na Paťka a akurát končil platbu, čo bolo dobré znamenie. Toto trvalo asi 2-3 minúty, všetko muselo byť napísané čo najrýchlejšie a bezchybne. Pár dní sme museli čakať na oficiálne rozhodnutie, ale všetko dobre dopadlo a boli sme pripravení ísť za ďalším dobrodružstvom.
Ako sa tu máme a čo všetko sme tu objavili nájdeš v kategórií Nový Zéland
Pridaj komentár