Svetom s nami

Malajzia

Malajzia sa nachádza v juhovýchodnej Ázií a my sme sa rozhodli navštíviť  túto krajinu v polovici našej cesty na Nový Zéland. Ihneď po prílete nás prekvapilo počasie. Napriek tomu, že bol január, teplota dosahovala letných 30°C . Vzduch bol ťažký a suchý, pre Paťka bolo až príliš horúco, no ja by som ešte pár stupňov navyše zniesla, však sme mali dovolenku.

Pred letiskovou halou nás už čakal vopred dohodnutý taxikár a ten nám porozprával o rôznych zaujímavostiach. Dozvedeli sme sa o korupcii v krajine, ale aj o dvoch ročných obdobiach, ktoré sa tu striedajú – leto a leto s obdobím dažďa. My sme prišli počas leta s obdobím dažďa, no našťastie nás zastihla iba jedna búrka. Ale zato poriadna. Silný vietor a prudký dážď nás budili celú noc. Vopred sme si zaplatili ubytovanie cez službu Airbnb, tým sme sa vyhli stresom a nestrácali sme tak náš drahocenný čas. Keďže všetko tu je pomerne lacné, mohli sme si dovoliť aj pekné ubytovanie.

V bytovom komplexe sme si prenajali izbu s vlastnou kúpeľňou. Komplex mal 38 poschodí a na jeho streche bol bazén s neuveriteľným výhľadom na celé mesto. Ako bonus pre ubytovaných sme mali vstup do bazéna zadarmo. Voda, slnko a výhľad nám dodávali stratenú energiu. A práve takéto zregenerovanie sme po dlhom lete potrebovali.

Po prehliadke bytu a bazénu sme sa rozhodli navštíviť aj mesto. Chceli sme ísť vlakom, ale domáci obyvatelia nám odporučili metro. A tam nás zaujali nápisy, kde sme okrem zákazov o jedení a pití či preprave horľavých látok, vodení psov a iných nariadení našli aj zákaz o bozkávaní s nadpisom “Neslušne správanie”.

Vystúpili sme v centre a nevedeli sme, kde sa máme pozerať skôr. Veľa budov, ale aj zeleň vytvárajú dokonalý súlad. V srdci mesta sa nachádzajú aj veže Petronas tower, taktiež známe ako Twins tower. Sú to identické budovy so skleneným prechodom a výhľadom na mesto.  V rokoch 1998-2004 patrili medzi najyžšie budovy sveta a doteraz sú vyhľadávanými turistickými atrakciami. Vo vežiach sa nachádza nákupné cetrum, reštaurácie aj kancelárie.

Ruch mesta sa náhle stratil, keď sme vstúpili do parku. Bola to oáza pokoja – veľké palmy, štebotavé vtáky… a ani sa nám nechcelo veriť, že sme stále v centre hlavného mesta.

Na miestach, kde bolo veľa turistov, bolo všetko moderné a na vysokej úrovni. No v bočných uličkách mesta už taký prepych na nás nečakal. Rýchlo sme prišli na to, že tu chýba stredná vrstva obyvateľov, sú tu iba bohatí a chudobní. Kdekoľvek sme prišli, boli sme terčom pozornosti. Bolo očividné, že sme turisti, ľudia po nás pokukovali a pozorovali nás. Ten pocit bol nepríjemný, ale to nás neodradilo. Po tom, ako sme vyskúšali jedlo, sme ihneď na všetko nepríjemné zabudli a razom sme si lokálnu kuchyňu zamilovali. Prekvapili nás aj rôzne chute, ktoré sme dovtedy nepoznali. Pri našej prvej večeri sa nám stal trošku nepríjemný zážitok. Keď sme dojedli, Paťko išiel  zaplatiť účet a ako poďakovanie za dobré jedlo a obsluhu nechal čašníkovi tringelt. Ten sa na nás pozeral nepríjemným pohľadom a my sme nerozumeli, prečo. Vtedy som si spomenula, že som niekde čítala o tom, ako sa nenechávajú tringelty v Malajzii. Ľudia to vnímajú ako urážku ich práce. Mala som pravdu a potvrdil nám to aj taxikár. Z tohto sme sa poučili a už vieme, aké dôležite je poznať aspoň základy kultúry cudzej krajiny, v ktorej sa nachádzame.

Malajzia je nábožensky založená krajina, kde veľkú časť populácie tvoria Moslimovia. V mojom prvom zamestaní na Novom Zélande som pracovala s moslimkou pochádzajúcou z Malajzie a akurát  v tomto období sa začal ramadán. A práve ona mi priblížila, o čo vlastne ide. Porozprávala mi, ako bude počas 30 dní dodržiavať pôst a opísala mi aj to, ako jej deň počas ramadánu vyzerá. Začína sa skorým vstávaním pred východom slnka, kedy sa môže napiť vody a najesť. Počas celého dňa nepila, nejedla a mala sa zdržiavať fajčenia, pitia a iných fyzických radostí. Po západe slnka sa mohla znova napiť vody a najesť. A modlenie je samozrejme neodmysliteľnou súčasťou dňa nielen počas ramadánu. Počas týchto 30 dní si moslimovia majú upevniť psychiku, disciplínu, pevnú vôľu a prostredníctvom konania dobrých skutkov sa priblížiť k Alahovi. V Malayzii sú neprehliadnuteľné majestátne mešity, ktoré sa nachádzajú doslova na každom rohu, a modlitby, ktoré sa z nich ozývajú ,sa rozliehajú po celom meste. Dokonca aj na letisku sme ostali prekvapení zo samostatných kaplniek určených pre mužov a ženy. V Malajzii sme síce strávili len necelé dva dni, ale aj napriek takémuto krátkemu pobytu nám táto krajina dala naozaj veľa. Spoznali sme inú kultúru, iný životný štýl, rôzne chute, obdivovali sme krásne mesto a prírodu a odchádzali sme odtiaľ obohatení o veľa pekných zážitkov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *