Malorka krížom-krážom

Malorka je španielsky ostrov v Stredozemnom mori a práve tu sa v roku 2014 začala naša prvá spoločná dovolenka. V pohodlí domova sme si vybrali dovolenkový balík a všetky starosti sme prenechali cestovnej agentúre. Ubytovaní sme boli v mestečku Santa Ponca, ktoré je vzdialené pol hodinky cesty od hlavného mesta. Hotel bol krásny, síce sme nemali výhľad na more ale všetko vynahradil vonkajší bazén obklopený palmami. Dokonca tu pestovali aj banány. Strava bola vynikajúca, bufetové stoly boli vždy preplnené dobrotami a prístup k jedlu a nápojom sme mali prakticky neobmedzene.

V tesnej blízkosti hotela bola aj piesočná pláž, ktorú sme často navštevovali. Bola to moja prvá dovolenka pri mori a tým sa mi splnil veľký sen. Keď sme prichádzali na pláž, rozbehla som sa po horúcom piesku priamo do priezračného mora. Voda bola osviežujúca a zo začiatku bolo treba viac plávať – vtedy som zistila, že plávanie v mori s vlnami je trošku iné. Netrvalo dlho a po Paťkovom poučení sme sa obaja už len bláznili vo vode a užívali si more a slnko.

Stretli sme sa s Paťkovou známou, ktorá žije v tomto meste už pár rokov a spolu s jej dcérou sme išli do vodného parku.
Cesta do vedľajšieho mesta Magaluf trvala naozaj len pár minút. Mesto je veľmi obľúbené hlavne u mladých Angličanov. Radi tam trávia dovolenky kvôli nočnej zábave a lacnému alkoholu, avšak následkom toho sú často vážne zranenia a dokonca aj úmrtia.

Mestom sme prebehli len v rýchlosti. Vo vodnom parku na nás čakali fontánky, vodné hry a atrakcie, rôzne tobogany a aj bazén s umelými vlnami. Po zdĺhavom prehováraní som sa nechala nahovoriť na tzv. bumerang. Začalo sa to kolísaním na bumerangu a skončilo zo zavretými očami a krikom, ako keď malému dieťaťu zoberiete jeho obľúbenú hračku. Priznávam sa, dostala som panický strach a ešte dlho po tom som sa rozdýchavala. Bola som tam aj s Paťkom a on si to chválil, tak aspoň pre jedného z nás to dopadlo dobre.

Ďalší deň sme navštívili krásne historické hlavné mesto Palma de Mallorca. Práve sa tam konali trhy a na každom rohu boli zaujímavé stánky. Pozreli sme sa aj na rybí trh a len tam sme zistili, koľko veľa druhov rýb sme dovtedy nevideli. Prechádzali sme úzkymi uličkami popri historických budovách a kostolíkoch, videli sme rôznych pouličných umelcov a hudobníci nás sprevádzali na našej prechádzke mestom. Cítili sme sa veľmi dobre a tieto príjemné pocity ešte znásobovali prekrásne výhľady na more.

Týždeň ubehol veľmi rýchlo a po pár prechádzkach, slnení na pláži a kultúrnych zážitkoch sa naša dovolenka blížila ku koncu. Na záver sme si samozrejme nemohli nechať ujsť západ slnka a poslednú sangriu. 🙂
Sangria je španielsky nápoj obsahujúci červené víno a nakrájané ovocie, často s inými prísadami, ako je pomarančová šťava alebo brandy.

Malorka nám veľmi učarovala a tak sme sa rozhodli ju navštíviť znovu. Druhý krát sme si vybrali severnejšie mesto s názvom Port de Alcudia. Náš hotel sa nachádzal pri jazere, kde bol malý ostrovček so vstupom pre hotelových hostí.

V tejto časti sa nám zdali pláže ešte o trošku krajšie, aj keď všetky pláže, ktoré sme videli na Malorke, boli prekrásne. Voda v mori tam má rôzne odtiene modrej farby a zakaždým dokáže prekvapiť. Jej priezračnosť a krištáľová čistota vám dovolí pozorovať malé rybky a odrážajúci sa zlatistý piesok na dne.

Prenajali sme si auto a vydali sa za dobrodružstvom. Naša prvá cesta viedla do vedľajšieho mesta Alcudia a na okolité pláže. To sme ešte netušili, že je pred nami viac ako 13 km úzkej kľukatej cesty. Dokým sme sa dostali na výhľad obchádzali sme sa s autami aj s výletnými autobusmi. Paťko začínal byť nervózny, keď sa vodič pred nami nevedel poriadne uhnúť autobusu, manévroval tam a podarilo sa mu oškreť naše požičané auto. Našťasie sme mali poistku, tak sme to ani neriešili. Celou cestou sme sa pozerali na prekrásnu scenériu a miestami aj panoramatický výhľad. Pokračovali sme najďalej kde sa dalo, až ku Cap de Formentor, najsevernejšiemu bodu Malorky. Toto miesto domáci nazývajú aj bod stretnutia vetra. Prešli sme sa k majáku, pozreli okolie a našli sme aj na mape, kde sa nachádzame.

Naši známy nás zaviedli na krásne miesta, jedno z nich sa nachádzalo len par minút za mestom Soller. Torre Picada bola postavená ako obranná veža proti útoku pirátov na svahu nad Port de Soller v roku 1622. Úzkou chodbou sme vstúpili do kamennej veže a už len pár schodov nás delilo od výhľadu. Napriek zlému počasiu sa nám naskytol pohľad na nekonečné more a okolie lemujúce skalnaté útesy.

Popri ceste naspäť sme uvideli pomarančové plantáže, neodolali sme a ulakomili sme sa na pár plodov. A neboli sme sami, cestou sme videli ďalších ľudí, no našu metódu zbierania pomarančov dáždnikom sme nevideli praktizovať nikoho. 🙂 Pomaranče boli vynikajúce-čerstvé, voňavé , šťavnaté a mali úplne inú chuť ako z obchodov.

Ak ste milovníci vína v Malorke si určite prídete na svoje. Vína sú tu veľmi lacné a vynikajúce dokonca zaplatíte viac za vodu ako za víno, čo je vynikajúca alternatíva na dovolenke 🙂

Blížili sa moje narodeniny a dostali sme pozvanie od známych, aby sme ich navštívili. U nich doma nás čakali domáce špeciality, príjemná hudba a výborné lokálne vínko. Keďže noc bola ešte mladá a stále sme boli na dovolenke, v dobrej nálade sme si išli zahrať na pláž futbal. Večer pokračoval tancovaním na pláži, popíjaním vínka, počúvaním a spievaním piesní Enriqua Iglesiasa a samozrejme aj vďaka spoločnosti dobrých ľudí sa tento deň stal pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Dni ubiehali rýchlo a prišiel čas sa zas rozlúčiť.