Svetom s nami

Keď sa nás Novozélanďania opýtali, aký je slovenský pozdrav, odpovedali sme im: „Ahoj!“ V rýchlosti ako na nejakom kvíze čo mimochodom oni milujú, nám nadšene povedali, že je to ako sušienky ahoy, či ako ten námornícky pozdrav. Dovtedy sme si to vôbec neuvedomovali, ale slovo Ahoj naozaj pochádza z anglického slovíčka Ahoy- pozdrav námorníkov, ktoré do slovenčiny a češtiny preniklo v prvej polovici 20. storočia. 

Pozdrav a zoznámenie

Novozélandsky pozdrav sa odlišuje od nášho, hlavne viacvýznamovým slovíčkom Kia Ora. Jeho doslovný preklad znamená „mať dobrý život/zdravie“. Okrem pozdravu pri stretnutí sa používa aj ako dovidenia, ďakujem atď.

Pri pozdrave sa dvaja ľudia dotýkajú čelom a nosom, často je sprevádzaný podaním ruky a zavretými alebo čiastočne pootvorenými očami. Nasleduje hlboký nádych a výdych pri ktorom prebieha výmena energii. Takýto zážitok sa podarilo absolvovať Paťkovi s jedným maorom, samozrejme kde inde než v domácej krčmičke. Paťko sa mi neskôr zdôveril, že to bol silný a zaujímavý zážitok.


Zdroj youtube kanál: Totes Māori

Umelecké rezbárstvo

Ak máte radi rezbárstvo na Novom Zélande si určite prídete na svoje. Nájdete tu naozaj čokoľvek, od malých darčekových sošiek až po veľké sochy zdobiace mestá. Každá z nich ma svoj príbeh a pravdepodobne aj legendu. Māori sa riadia tradíciami a veľmi radi rozdávajú posolstvo ďalej, sú výreční a radi vám povedia všetko o ich výrobkoch. Pri sochách či bránach sa dočítate viac z informačných tabúľ.

Umelecké rezbárstvo = Toi whakairo je tradičné Maorské vyrezávanie do dreva, kameňov alebo kostí.

Drevo bolo formované do domov, stožiarov či rukovätí nástrojov.
Hlavným materiálom pre nástroje mnohých druhov bol predovšetkým veľmi tvrdý zelený kameň pounamu. Kosť sa používala na rybacie háčiky, ihly, atď.

Taiaha je tradičnou maorskou zbraňou, je vyrobená buď z dreva, alebo z kostí veľryby. Používa sa na boj zblízka alebo lovenie bodavými údermi.

Waka sú maorské plavidlá, zvyčajne kanoe s rozmermi od malých (waka tīwai), ktoré sa používajú na rybolov a cestovanie po rieke, až po veľké zdobené vojnové kanoe (waka taua) s dĺžkou až 40 metrov. Sú vyrobené z moderných a tradičných materiálov, ktoré obsahujú prvky z dávnej Melanesie, ako aj z Polynézie.

Tanec

Ako aj my máme náš krásny folklórny tanec tak aj Māori máju svoj tradičný tanec. Ten sa ale v prevedení od nášho odlišuje. Zatiaľ čo sa na Slovensku dostanete na ľudovú nôtu a veselo si začínate spievať a tancovať, Maorský tanec je bojového charakteru.

Haka je typ starovekého bojového maorského tanca. Tradične sa tancoval na bojovom poli, ako aj keď sa skupiny stretli v mieri. Haka je divokým zobrazením hrdosti, sily a jednoty kmeňa.
Jedná sa o tanec s energetickými pohybmi, vyplazovaním jazyka  a výkrikmi. Haka tance sa konajú pri privítaní významných hostí, pri uznaní veľký úspechov, pri príležitostiach ako sú svadby, ale aj pohreby. Takiso sa tancuje pri športových podujatiach, dokonca ho tancujú aj novozélandský hráči rugby – All Blacks.


Zdroj youtube kanál: Dagich


Iná kultúra

Viete si predstaviť ,že by ste išli na nákup či po ulici bosí? 

Tak my tu takých bosých ľudí stretávame všade navôkol dokonca aj v uliciach a obchodoch. Najskôr sme ostali zaskočení, ale teraz nám to už príde ako samozrejmosť, ako aj stretnutie ľudí s potetovanou tvárou. Teraz už vieme, že je to ich kultúra a spoločenské vystupovanie.

Novozélanďania sa nazývajú aj kiwi – nie ako to ovocie kiwi ale podľa nelietavého vtáka kiwi. Pokiaľ ide o oblečenie a vzhľad, sú na rozdiel od mnohých iných krajín menej formálni. V mestách je čisto, a tak aj mnohé deti chodia bosé od útleho veku. Dokonca v maorskej kultúre, chodenie naboso znamená spojenie sa s prírodou.

Tetovanie a metódy

Medzi najznámejšie tradične tetovania patrí tetovanie na tvár a telo – Ta Moko, ako napríklad čiary zobrazujúce rodokmeň na brade či rôzne spirituálne čiary. Vyznám tetovania ale siaha hlboko do histórie, kedy tvorilo významu časť pri dospievaní, bolo sprevádzané rôznymi rituálmi a obradmi. Ďalší dôvod spočíval v atraktivite. Tetovanie sa stalo veľmi populárnym a tak sa rozširoval aj jeho význam ako bolo spoločenské postavenie, rodina či osobný život. Všetko zahrnuté do čiar a obrazcov.

Maorské tetovanie tradične nezahŕňa použitie ihiel – Maori používali nože a dláto vyrobené zo žraločích zubov, zaostrené kosti alebo ostré kamene. Spálené drevo im slúžilo na vytvorenie čiernych pigmentov.

Počas obdobia stráveného na Zélande sa nám už podarilo vidieť veľa ľudí, ktorí sa stále riadia týmito tradíciami. Ak sa zaujímaš viac o tradičné maorské tetovanie pozri sa aj na túto stránku www.zealandtattoo.co.nz

Jedlo

Naša tradičná slovenská živánska pripravovaná v pahrebe sa odlišuje iba trošku od novozélandského Hangi. Na Hangi treba viac svalnatých chlapov a poriadne nervy, pretože samotné varenie trvá 4 až 5 hodín. 

Hangi je tradičná novozélandská metóda varenia. Pôvodne sa jedlo balilo do ľanových listov, no moderné hangi je väčšinou nahrádzané plátenými vrecami alebo drôtenými košíkmi. Koše sú umiestnené na horúcich kameňoch v spodnej časti otvoru. Jedlo je pokryté mokrou handrou a hromadou zeme, ktorá zachytáva teplo z kameňov okolo jedla.

Mali sme šťastie, keď sme sa jedného všedného dňa prechádzali po prístave a uvideli sme dym. Keď sme prišli bližšie, vedeli sme o čo ide a že tam robia Hangi. Prišli sme v správny čas, keď sa už jedlo dováralo a samozrejme sme ho aj vyskúšali – bolo úplne rozvarené s údenou a zemitou chuťou.

Novozélandské legendy 

Severný a južný ostrov Nového Zélandu

Podľa Maorskej legendy bol Māui-tikitiki-a-Taranga chytrý poloboh, ktorý rád posúval hranice. Keď ho jeho bratia plánovali vylúčiť z rybárskeho výletu, Māui sa schoval v prednej časti kanoe a odhalil sa, keď boli ďaleko na mori. Počas tejto rybárskej výpravy Māui chytil najväčšiu rybu vôbec – Severný ostrov.

Južný ostrov je známy ako Te Waka a Māui. Ostrov Stewart, ktorý leží na samom dne Nového Zélandu, sa nazýva aj Te Punga a Māui (Mauiho kotva), pretože to bola kotva držiaca Mauiho loď-waka.

Dnešný svet 

Táne Mahuta, pán lesa, je dôležitou osobnosťou v Maorských legendách. Najstarší zo šiestich súrodencov Tāne Mahuta bol vyčerpaný zo života v tme. Uzavretý medzi svojim otcom nebom (Ranginui) a matkou zemou (Papa-tū-ā-nuku). Rozhodol sa ich oddeliť a vytvoril svet svetla (Te Ao Mārama), v ktorom dnes žijeme.

Rešpektovanie prírody

Táto māori legenda rozpráva príbeh o predkovi Paikeovi, ktorý sa vydal za novým životom na Nový Zéland na zadnej strane veľryby Tohorā. Príbeh predstavuje duchovnú väzbu medzi ľudským a prirodzeným svetom a potenciál ktorý sa odhaľuje keď sa príroda rešpektuje a nie využíva.

Aj po dvoch rokoch nás táto odľahlá krajina zakaždým dokáže niečim prekvapiť. Dobrota z ľudí priam srší a matička príroda sa tu poriadne vyšantila.

2 komentáre

  1. Thom

    máj 30, 2019 at 9:58 pm

    Super článok! Naozaj som ani netušil aké poklady skrýva tato krajina. 😉

    Reply
    • Pavli

      máj 31, 2019 at 5:44 pm

      Ďakujeme Thom, sme radi že sa článok páčil. Nový Zéland skrýva veľa a čoskoro sa podelíme s ďalšími skúsenosťami a objavmi, je sa na čo tešiť 😉

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *