Kuba- Havana dve tváre mesta

Podmienky pre vstup do krajiny

Po dovolenke vo Phoenixe na nás čakala ďalšia destinácia Kuba.Už pri plánovaní tejto dovolenky a hľadaní informácii o krajine sme vedeli, že to nebude jednoduché. Prvý krok potrebný na to, aby sme sa dostali do Kuby, bolo mať správne vízum. Vybrali sme si kultúrne spoznávanie krajiny. Na potvrdenie týchto víz sme museli počas prestupu v Miami vypísať pár papierov a zaplatiť poplatky za žiadosť. Potrebovali od nás presnú adresu na Kube, počet dní aj kde sa budeme zdržiavať.

Prvé dojmy a najhorší deň dovolenky…

Pristáli sme v hlavnom meste Kuby Havane. Letisková hala bola veľmi malá a rozpadávajúca sa. Počas toho, ako sme čakali na batožinu, sa k nám približoval starší pán. Postavil sa tesne za Paťka a siahol mu do vrecka. Ostali sme zarazení. Pokúšal sa nás okradnúť a to pred všetkými tými ľuďmi, čo tam čakali s nami. Chceli sme s ním hovoriť, ale tváril sa, že nám vôbec nerozumie.

Prešli sme letiskovou halou, Paťko išiel rozmeniť peniaze do neďalekého stánku a ja som hľadala taxík. Naš taxikár tvrdil že pozná cestu, až dovtedy kým nezastal niekde uprostred centra a nevedel kam ďalej. Našťastie sme mali stiahnuté mapy mesta a povedali sme mu, kde nás má zaviesť. Vôbec netušil, o čo ide a na našu navigáciu sa pozeral opačne. Po pár minútach sme to vzdali a vystúpili sme. Ďalej sme sa pokúšali nájsť si adresu sami. Pýtali sme sa aj domácich a odpovedali iba tí čo nás lákali do ich vlastných podnikov. Márne sme sa im snažili vysvetliť, že nechceme jesť ani piť iba sa ubytovať. Blúdili sme asi pol hodinu, ťahali sme kufre po rozpadnutých uličkách plného štrku. Nakoniec sme to našli- uličku v uličke z neoznačeným názvom, iba číslo bytu a mená domácich.

Našej rodine sme sa mali ozvať hneď po prílete, ale nemali sme ako bez internetu. V byte so sľúbeným internetom nebol žiadny signál a žiadny internet. V prvom rade sme potrebovali špeciálne karty a veľkú dávku trpezlivosti. Karty na internet sme si kupovali v stánkoch a na recepciách v hoteloch. Na týchto kartách sa nachádza číslo a heslo a dajú sa zakúpiť na hodinu alebo dve cena je približne 5eur. Karty fungujú na vyhradených miestach a my sme internet využili par krát v hoteloch, keď tam nemali veľa prihlásených ľudí. Internetová rýchlosť je veľmi pomalá a viac nefungoval ako fungoval čo bol ale dobrý dôvod zostať “offline“ a užívať si dovolenku.

Kamkoľvek sme sa pohli, domáci sa nám snažili neustále niečo predávať. Každý deň to bola tá istá rutina, už nám to prišlo veľmi, veľmi otravné. Tak sme začali byť na nich trošku nepríjemní. Neodpovedali sme im, alebo sme len raz povedali rázne nie a išli sme ďalej. Ale aj tak veľa krát s nami kráčali ďalej.

Doprava

Ubytovanie s domácimi

Kedže sme chceli zažiť viac autentickú Kubu rozhodli sme sa zas pre Airbnb. Naše ubytovanie bolo v starom meste kde žili prevažne domáci. Mali sme izbu s balkónom a vlastnou kúpeľnou a za 4 noci s raňajkami sme zaplatili približne 60 eur. Naše raňajky pozostávali z ovocného smoothie, kávy a chleba s maslom.

V byte bývala Maria a jej syn Obed, Maria nehovorila po anglicky, tak sme sa snažili naučiť pár fráz, aby sme sa aj s ňou porozprávali. Obed nám odporučil miesta aj poradil kam na obed 🙂 . Hneď po príchode si od nás pýtali pasy aby si zapísali naše údaje a odôvodnili nám to tak, že údaje potrebujú aby na nás mohli dostať viac vecí na prídel.

Ako to na Kube vlastne funguje ?

Kuba nemá kapitalistický ekonomický systém. Faktom je, že krajina je komunistická / socialistická, čo znamená, že väčšina pracovníkov pracuje pre štát a dostávajú nízke platy, ale štát ich podporuje rôznymi spôsobmi.

Priemerný mesačný plat predstavuje približne 20eur. Táto mzda je doplnená kubánskou vládou o bezplatné vzdelanie, dotovanú zdravotnú starostlivosť, bývanie a niektoré dotované jedlo. Preto produkty ktoré pre nás predstavujú samozrejmosť môžu byť pre Kubáncov vzácne. V obchodoch majú mreže alebo presklené uzamknuté vitríny a musíte presne vedieť, čo chcete. Niektoré obchody vyzerajú ako sklady a ostatne tie menšie sa nachádzajú aj u domácich v garáži.

Chudoba či bohatstvo

Kuba je oddelená na dva svety, bohatý-turistický a chudobný-lokálny.

Mesto je rozdelené na staré a nové. V starom meste – tam kde sme mali dočasné bývanie, žili väčšinou domáci. Rozpadávali sa tu chodníky, cesty aj domy. Na uliciach bolo veľa smetí a ľudia tu žili v chudobe.

Len po prejdení pár metrov sme sa razom dostali akoby to iného mesta či krajiny. Pekné čisté námestie, hotely ,reštaurácie a turisti.

Počas prechádzky mestom sme sa zastavili v reštaurácii, kde sme vyskúšali povestné cigary a dobrú kávu. Čašník nám porozprával o cigarách a vzápätí nám ich aj ponúkal na predaj.

Zlé skúsenosti sa obrátili v dobré

Pokračovali sme ďalej, keď nás zastavil mladý muž a začal sa nás pýtať, odkiaľ sme, čo tam robíme, kde sme ubytovaní a podobne. Neprišlo nám to zvláštne, porozprávali sme sa s ním a išli sme ďalej. Vtom za nami pribehla žena, predstavila sa nám a povedala, že nám upratovala izbu. Začala nám hovoriť o firme Cooperative, kde sa vyrábajú cigary, o zamestnancoch čo dostávajú cigary na prídel a iba v tento deň ich môžu predať. Presne o tomto nám rozprával aj predchádzajúci muž, aj ďalší pred ním na ulici. Sľúbila nám zľavu a nahovárala nás, aby sme išli do budovy oproti nám. Povedali sme si, že za to nič nedáme.

Prišli sme dnu a na stole boli pekné drevené krabičky, v nich poukladané cigary s označeným kolkom pre vývoz z krajiny. Pán sa nám predstavil a ukázal nám knižku, potom sme spolu s ním vyskúšali kvalitu cigár. Poriadne nadsadil cenu a s Paťkom sme vedeli, že to je veľa. Začali sme vyjednávať, ťažko sa s ním dalo dohodnúť, tak sme povedali, že odchádzame. Zrazu nás zastavil a našli sme kompromis. Keď sme odchádzali, žena, čo nás zastavila predtým na ulici, nám povedala o jej chorom dieťati a že nám dohodla zľavu. Ale pritom ona tam nič nehovorila. Nechceli sme sa s ňou hádať. Dali sme jej drobné a odišli sme. No a hneď potom sa nám celý príbeh začal prehrávať v hlavách a začali sme si uvedomovať, ako nás oklamali. Po návšteve pár obchodov a fabriky na výrobu cigár sme ale zistili, že sme vyjednali dobrú cenu a kvalita cigár bola taká ako z obchodu.

Dokonca sme sa pár krát pohádali s čašníkmi. Neradi sa sťažujeme a vážime si ich prácu, ale keď ide o vážnejšie veci, tak sa to snažíme vyriešiť. Raz to bolo preto, že nás nalákali do reštaurácie na internet a nemali ho. Druhý krát to bolo, keď sme si v šaláte našli zeminu a čašníčka sa nám dlho snažila nahovoriť, že je to korenie a nafučaná odišla bez toho, aby sa nám aspoň ospravedlnila. A posledný krát to bolo, keď sme si objednali Mojito a priniesli nám len nejaký džús so stonkami neznámej byliny. A ani sám čašník to nechcel piť. Bol veľmi arogantný. Nechceli sme sa viac hádať, tak sme im za to aj tak zaplatili a odišli sme.

Ale bol tam aj jeden veľmi dobrý podnik, kde bol milý a ochotný personál jedlo bolo super a za dobré ceny. Dokonca si zapamätali aj naše mená a po predchádzajúcich zlých skúsenostiach sme navštevovali už iba ten podnik.

Napriek pár zlým skúsenostiam sa nám dovolenka páčila, no a vidieť takýto život a rozdiely mesta bolo každopádne zaujímavé.

Káva , rum, cigarky – proste top.

S Paťkom sme len príležitostní fajčiari a rum nie je náš najobľúbenejší druh alkoholu. Napriek tomu, keď už sme boli v centre výroby, nemohli sme si cigary, rum a kávu nechať ujsť. Boli vynikajúce a sprevádzali nás celú našu dovolenku na Kube. Nezabudnuteľne boli aj večery na balkóne s výhľadom do uličiek pri výbornom rume a cigarách, cítili sme sa ako nezastaviteľný boháči.

Za výrobou cigár

Za výrobou cigár sme sa vybrali do 166 ročnej budovy. Okrem bohatej histórie táto budova patrí medzi najlepšie továrene na výrobu cigár vo svete.

Vôňa čerstvého tabaku, fotky Fidela Castra a Che Guevara na stenách,veľa histórie a tvrdej poctivej ručnej práce – tak toto je Kubánska cigaretová výrobňa.

A ako vlastne prebieha samotný proces výroby cigár? Prvým krokom je zber tabakových lístkov a následne dozrievanie/sušenie vo výrobni, v teple a tieni – aby sa znížil obsah cukru a vody. Potom sa odtrhávajú stonky z lístkov, triedia sa podľa kvality. Podľa toho idú do náplne alebo obalu. Následne sa ukladajú a rolujú. Cigary musia byť rovnaké aby sa stali prémiovými. Zamestnanci majú šablóny na presné miery cigár. A celý proces je vykonávaný ručne.

Nočná Havana

Prístav a okolie

Upršaný deň

Posledný deň dovolenky sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa. Zbalili sme si veci a išli na prechádzku. Keď sme už boli ďaleko od bytu razom sa na oblohe objavili veľké čierne mraky a v momente začalo pršať. Pokiaľ sme dobehli na zástavku kde sme sa chceli schovať pred dažďom, boli sme už úplne celý mokrý. Autobus dlho nechodil, nemali sme internet tak sme len čakali kedy to prestane. V zástavke boli veľké diery a ľudia sa tlačili na seba, akonáhle prešiel ten najväčší dážď rýchlejším krokom sme sa dostali naspäť na byt. Dali sme si rýchlu sprchu a zavolali sme si taxík na letisko.

Toto bola naša posledná destinácia pred príchodom na Slovensko.