Bali – celoročné tropické teploty, milodary pre bohov, neočakávaný hostia a veeeľa motoriek.

Bali bola naša posledná destinácia na ceste okolo sveta. Po skvelej ale vyčerpávajúcej dovolenke sme tu našli zaslúžený oddych a načerpali sme nové sily do návratu k pracovnému/zodpovednému životu.

Hlavným mestom Bali je Denpasar, ktorý taktiež tvorí vstupnú bránu na tento ostrov a teploty tu celoročne dosahujú od 30-40 stupňov.

Na letisku sme si zas vystáli nekonečnú radu a až neskoro večer sa nám podarilo dostať von. Bolo veľmi teplo a vzduch bol ťažký. Nestihli sme sa poriadne ani nadýchnuť, všade naokolo boli otravní ľudia ktorí ponúkali taxíky. Povedať jeden krát nie im nestačilo, niektorí za nami kráčali iný zas vykrikovali , ako ich ceny sú tie najnižšie. Snažili sme sa rezervovať taxík, trvalo nám to dosť dlho ale stálo to za to, cesta bola skoro o polovicu lacnejšia.

Zvieratká v byte – vitajte na Bali

Približne po pol hodine z letiska sme sa dostali na naše rezervované Airbnb ubytovanie a ešte len vtedy sme zažili šok. V kúpeľni okrem podlahy chýbalo aj okno a v stenách boli diery. Po chvíli strávenej na izbe sme sa rozhodli, že z toho nebudeme robiť veľkú vedu a ostaneme. Začali sme sa vybaľovať, ja som išla do kúpelne nájsť nejaké miesto kde by sme si mohli uložiť veci a v tom som tam uvidela žabu. Vykríkla som a Paťko dobehol za mnou. Po pár minútach sme sa tam išli zas pozrieť. Žaba tam už nebola no namiesto toho sa tam objavil veľký šváb a popri ňom sa zhromažďovali mravce už ich tam začínalo byť naozaj veľa.

Nemohli sme sa zbaviť predstavy ako tam spíme a lozia po nás šváby. Nahádzali sme si veci do kufra a išli na terasu. Skontaktovali sme majiteľa s tým, že chceme opustiť prenajatý priestor. Našťastie prišiel do pár minút ponúkol nám iné byty ale odmietli sme. Bolo neskoro večer a nemali sme kam ísť, ostali sme ešte pred areálom a odtiaľ sa nám podarilo rezervovať ďalšie ubytovanie. Zavolali sme si taxík a už sme len dúfali že nepôjdeme do horšieho.

Druhé ubytovanie vyzeralo trošku lepšie ale hneď ďalšie ráno som zbadala niečo veľké na stene, bola to jašterica. Pozrela som sa na Paťka psími očkami a povedala: „my sa tých zvieratiek nezbavíme však“? Paťko v pokoji odpovedal aspoň to požerie ostatný hmyz, lepšie mať v izbe jaštericu než šváby. Boli sme sa opýtať na recepcií či je možné mať v našej izbe súkromie, ochotný pán začal jaštericu naháňať metlou ale ona sa len tak nedala a nechcela opustiť našu izbu. Komédia pokračovala a stále sa nám ju nepodarilo vyhnať tak sme ju tam jednoducho nechali. Jašterička nám robila spoločnosť po celú dobu nášho pobytu a len sme sledovali kde sa práve nachádza. Horšie bolo keď sme ju nevideli a náhle sa objavila pri posteli alebo nad hlavou. Bola veľmi rýchla a šikovná vedela si nájsť poriadne skrýše a ja som sa zakaždým zľakla keď som ju objavila lebo som si naivne myslela že odišla. Kdeže by jej bolo lepšie 😉

Objavovanie mesta a okolia

Naše ubytovanie bolo len pár metrov od pláže a patrične sme toho aj využili. Okrem oddychovania pod palmami sme sa aj kúpali v rozbúrenom mori, neskôr sme si prenajali malý surf a objavili sme aj ľahší spôsob zdolávania veľkých vĺn.

Bez akéhokoľvek plánovania sme sa nechali viesť malými uličkami, ktoré nás zaviedli buď na ďalšie pláže alebo do centra mesta plných obchodov, barov a reštaurácií.

Po odporúčaní známych sme sa rozhodli vyskúšať aj masáže. Na internete sme si našli najlepšie hodnotené a zarezervovali sme si termín. Našťastie nás mohli zobrať hneď v ten deň, mali sme ešte veľa času tak sme zašli do neďalekého baru kde sme sa osviežili miešanými nápojmi. Nadišla tá dlho očakávaná chvíľa, spoločná hodinová masáž kde sa nám uvoľnilo telo aj myseľ. Cítili sme sa unavený ale zároveň plný energie. Bol to vynikajúci pocit a určite odporúčam masáž všetkým, či už po náročných dňoch, dlhej dovolenke alebo len tak keď si nájdete čas pre seba.

Milodary pre bohov

Až 95 percent obyvateľov Bali sa hlási k hinduistickému náboženstvu. Tradičná viera ovplyvňuje život všadeprítomnými bohmi. Údajne sa na Bali nachádza viac ako 100,000 chrámov. Malý oltárik nemôže chýbať ani v domácnosti či hoteli. My sme takéto svätostánky – oltáriky vídavali na každom rohu. Sú vyrobené z palmových listov naplnené ryžou, vonnými tyčinkami, kvetinami a ovocím. Pár krát do dňa tieto akoby milodary ľudia menia aby sa bohovia na nich nenahnevali. Pre dobrých bohov sa milodary dávajú na oltáre a zlým bohom sa dávajú na zem. Tento rituál sa na Bali dodržuje už stovky rokov. Oltáriky ale zväčša končia ako odpad na plážach, cestách, chodníkoch či slúžia ako potrava pre zvieratá.

Zákaz vstupu „špinavým, duševne nečistým“

Na vstupných bránach do chrámu môžete často zahliadnuť pozoruhodné zákazy, tak ako sa to podarilo aj nám. Najčastejší zákaz do chrámu je pre menštruujúce ženy. Zákaz platí aj pre dojčiace ženy, všetkým s otvorenými ranami či fyzicky alebo mentálne chorým. Miesto v chráme nepatri ani tým čo stratili blízku osobu, ich myseľ je smutná a myšlienky narušené. Je to súčasť všeobecného pravidla o balijskej koncepcii s názvom ‘cuntaka’ čo znamená „špinavý“ alebo „duchovne nečistý“.

Rýchla preprava

Neodmysliteľnou súčasťou Bali sú motorky a skútre, kde sa už aj malé deti učia jazdiť. Je ich tu oveľa viac ako áut a domáci na nich prevážajú naozaj všetko od svojich detí, domácich zvierat až po nákupy a niekedy aj nábytky. Toto je ich hlavná preprava a je to vidieť všade navôkol. Keď nás taxikár viezol z letiska boli sme radi, že sme si tam neprenajali auto alebo motorku. Namiesto smerovky sa tu používa trúbenie a keď sa netlačíš nikam sa nedostaneš. Čudovali sme sa že to ako tak funguje.