Svetom s nami

Hora dostala európske pomenovanie Mount Cook v roku 1851 kapitánom John Lort Stokes na počesť kapitána Jamesa Cooka, ktorý v roku 1770 preskúmal a oboplával ostrovy Nového Zélandu. Maorsky je známa ako Aoraki – ao (svet, deň, oblak …) a raki alebo rangi (deň, obloha, počasie…)

Aoraki/Mount Cook je súčasťou pohoria Álp, ktoré sa rozpriestierajú na 722 km² a tiahnu sa po celej dĺžke južného ostrova Nového Zélandu. Mohutné ľadovce tvoria neuveriteľných 40% národného parku a samotný park je domovom 8 z 12 najväčších ľadovcov na Zélande.

Kto bol prvý?

Mount Cook je najvyššia hora Nového Zélandu s výškou 3,724m je známa po celom svete pre svoju neuveriteľnú alpskú krásu a odľahlosť.

Na Mount Cook prvýkrát vystúpili Tom Fyfe, Jack Clarke a George Graham na Štedrý deň roku 1894. 3. decembra 1910 sa Emmeline Freda Du Faur stala prvou ženou, ktorá na Mount Cook vystúpila. Jej pokus bol zároveň najrýchlejším výstupom k tomuto dátumu. Sir Edmund Hillary and Harry Ayers uskutočnil prvý výstup náročným južným hrebeňom na južný vrchol v roku 1949.

Mount Cook je obklopený 22 vrcholmi, ktoré prevyšujú nadmorské výšky 3 000 metrov, trvalo zasnežená hora sa pýši do 3 754 metrov, zosuv pôdy v roku 1991 znížil výšku vrcholu asi o 10 metrov.

Môžem vyliezť na vrchol Mount Cook?

Výstup po ľadovci zahŕňa lezenie po skalách a ľade 15-20 hodín v deň výstupu. Náročnosť sa môže dramaticky meniť v závislosti od počasia, snehových a ľadových podmienok. Jedná sa o lezenie v expedičnom štýle, kde treba byť na správne počasie trpezliví. Mount Cook je výstup na svetovej úrovni a na tento vrchol ťa zoberú aj Aspiring sprievodcovia ktorí ponúkajú špecializované, inovatívne a personalizované horské služby.

Naša cesta

Je vianočný čas, 2týždne voľna a my si užívame další výlet naprieč južným ostrovom Nového Zélandu. Prichádzame na miesto na ktoré sme sa obzvlášť tešili. Mount Cook, ktorý je neustále pokrytý snehom a ľadom, poskytuje výrazný kontrast k tyrkysovým vodám jazier Pukaki a Tekapo.

Už samotná cesta je považovaná za jednu s najscénickejších ciest na južnom ostrove a úprimne môžem iba súhlasiť. Napriek jeho alpskému charakteru sme cez letnú sezónu mali krásne teplé dni a na sneh sme sa pozerali s miernym odstupom.

Ako prvé v národnom parku nás prekvapilo veľké parkovisko a vzadu za nim kemp priamo pod zasneženými horami. Vyzeralo to ako základný tábor pre zdolanie hory. Zaplatili sme na mieste poplatok za kemp aj ostatným kamarátom na ktorých sme ešte len čakali, pretože sa miesta veľmi rýchlo zapĺnali.

V národnom parku Aoraki/Mount Cook tvorí vegetáciu viac ako 400 druhov rastlín. V najvyšších skalách bolo nájdených okolo 14 druhov lišajníkov. V parku je 35 až 40 druhov vtákov, k ním patrí aj kea. Kea žije iba v južných Alpách Nového Zélandu, nikde inde na svete tohoto papgája nenájdete.

Jediný alpský papagáj na svete Kea, bol vyhlásený za najchytrejšieho vtáka na svete „jeho inteligencia sa vyrovná opičiemu“ – tvrdí Inštitút kognitívnej biológie vo Viedni.

Kea je inteligentný a zvedavý papagáj a to je životne dôležité pre ich prežitie v drsnom horskom prostredí. Dokáže vyriešiť logické hádanky, ako napríklad tlačiť a ťahať veci v určitom poradí, aby sa dostal k jedlu.

Napriek tomu že tento papagáj ja na prvý pohľad roztomilí, ľudia si po jeho návšteve odnášajú nemilé suveníry. Okrem hlasitého škriekania si rád pochutnáva na gumovom testnení áut, bicyklov a vlastne všetkého gumeného čo sa mu dostane pod zobák. Tak sme si aj my ráno našli na aute ohryzené tesnenie pri oknách.

Lavíny a kempovanie pod zasneženými horami

Unavení z prechádzky prichádzeme do kempu, stmieva sa a ochladzuje. Čakáme či nám počasie bude priať a uvidíme ospevovanú oblohu, kde sa svetlá miest už nedostali. Nemali sme to štastie, obidve noci sme mali zamračené a mraky nedovolili poriadne preniknúť hviezdam. Počas noci sme sa pár krát zobudili ale nad ránom sa praskanie a hluk z padajúcich lavín ozýval najviac. Otvorili sme si stan a s úžasom pozerali ako sa lavíny sypú pred nami našťastie v dostatočnej vzdialenosti.

Legendy

Podľa legendy Ngāi Tahu boli Aoraki a jeho traja bratia synmi Rakinuiho- nebeského otca. Počas plavby na mori sa ich kanoe prevrátilo na útes. Keď bratia vystúpili na vrchol kanoe mrazivý južný vietor ich zmenil na kameň. Z kanoe sa stal južný ostrov (Te Waka o Aoraki) Aoraki a jeho bratia sa stali vrcholkami južných álp.

Prechádzky v národnom parku

Hooker Walley

Trať Hooker Walley vedie cez popadané skaly, drevené chodníky aj 3 malebné hojdacie mosty. Pripadame si tu taký maličkí. Všade navôkol sme obklopený mohutnými horami so zasneženými vrcholkami a riekou vytovrenú z ľadovcov.

Modré a zelené jazerá (Blue and green lakes)

V polovici 19. storočia, keď boli pomenované Modré jazerá, bola ľadová voda tyrkysová. Ľadovo modrá voda bola v lete obľúbeným miestom na kúpanie a v zime klziskom. Tasmanský ľadovec sa dnes zmenšil do dĺžky aj do výšky a voda už z ľadovca netečie do Modrých jazier. Teplejšia dažďová voda, ktorá teraz napája jazero, podporuje zelené riasy, vďaka čomu jazerá zmenili farbu na zelené.

Prečo je voda v jazerách zelená

Do polovice leta sa mnoho vodných plôch zazelená v dôsledku rastu malých mikroskopických rias. V mnohých jazerách je množstvo rias určené množstvom rozpusteného fosforu vo vode. Čím viac fosforu je prítomného, tým sú riasy bohatšie a voda je zelenšia.

Masívny ľadovec sa zmenšuje

Asi pred 14 500 rokmi bol tasmánsky ľadovec dlhý 85 kilometrov a v mieste výhľadu na ľadovec bol ľad hlboký 1500 metrov. Ľadovec ustupuje o 480 až 820 metrov za rok a očakáva sa, že do roku 2027 bude dlhý 20 kilometrov z pôvodných 85 kilometrov. Z výhľadu vidíme kde pred rokmi bola voda a ako sa hladina vody prudko zmenšila. Je to smutné ako sa pred očami tento pohľad na najväčší novozélandský ľadovec stráca.

Táto prechádzka ponúka kontrast medzi masívnymi horami a zafarbenými jazerami. Popadané skaly a prudšie stúpanie ale vynahradil pohľad na najväčší novozélandský ľadovec.

Výhľad na Modré jazerá a Tasmanský ľadovec (Blue Lakes and Tasman Glacier View ).

Doba precházky 40minút

Kea Point

Pred odchodom s tohoto magického miesta sme sa ešte rozhodli pokochať sa okolitým prostredím.

My ženy sme si zvolili nenáročnejšiu trasu, s miernym stúpaním na Kea Point. Dostali sme sa k výhliadke nad jazerom Mueller. Krásne počasie nám odkrylo nádherný výhľad na horu Mount Cook aj pohorie Južných Alp.

Vzdialenosť od kempu 25minút jeden smer.

Sealy Tarns

• Instagram
• Facebook