Malajzia sa nachádza v juhovýchodnej Ázií a my sme sa ju rozhodli navštíviť v polovici našej cesty na Nový Zéland. Ihneď po prílete nás prekvapilo počasie. Napriek tomu, že bol január, teplota dosahovala letných 30°C . Vzduch bol ťažký a suchý, pre Paťka bolo až príliš horúco, no ja by som ešte pár stupňov navyše zniesla, však sme mali dovolenku.
Pred letiskovou halou nás už čakal vopred dohodnutý taxikár, porozprával nám o korupcii v krajine, ale aj o dvoch ročných obdobiach, ktoré sa tu striedajú – leto a leto s obdobím dažďa. My sme prišli počas leta s obdobím dažďa, našťastie nás zastihla iba jedna búrka ale zato poriadna. Od rána boli vysoké teploty, dusno a počas obeda sa náhle rozpršalo. Okrem prudkého dažďa, silného vetra búrku sprevádzali aj hlučné hrmenie s bleskami. Takéto blesky sme ešte predtým nevideli, boli také obrovské, ďaleko rozvetvené a osvetľovali celú oblohu.
Bazén milionárov
Vopred sme si zaplatili ubytovanie cez službu Airbnb, tým sme sa vyhli stresom a nestrácali sme tak náš drahocenný čas. Keďže všetko tu je pomerne lacné, mohli sme si dovoliť aj pekné ubytovanie.
V Regalia Suites komplexe sme si prenajali izbu s vlastnou kúpeľňou. Komplex mal 38 poschodí a na jeho streche bol bazén s neuveriteľným výhľadom na celé mesto. Ako bonus pre ubytovaných je vstup do bazéna zadarmo. Voda, slnko, výhľad na mrakodrapové mesto nám dodávali stratenú energiu a práve takéto zregenerovanie sme po dlhom lete potrebovali.
Prvé pocity z mesta
Po prehliadke bytu a bazénu sme sa rozhodli navštíviť aj mesto. Chceli sme ísť vlakom, ale domáci obyvatelia nám odporučili metro. Práve tam nás zaujali nápisy, kde sme okrem zákazov o jedení a pití či preprave horľavých látok, vodení psov a iných nariadení našli aj zákaz o bozkávaní s nadpisom „Neslušne správanie“.
Vystúpili sme v centre a nevedeli sme, kde sa máme pozerať skôr. Veľa budov, ale aj zeleň vytvárajú dokonalý súlad. V srdci mesta sa nachádzajú aj veže Petronas tower, taktiež známe ako Twins tower. Sú to identické budovy so skleneným prechodom a výhľadom na mesto. V rokoch 1998-2004 patrili medzi najyžšie budovy sveta a doteraz sú vyhľadávanými turistickými atrakciami. Vo vežiach sa nachádza nákupné cetrum, reštaurácie aj kancelárie.
Ruch mesta sa náhle stratil, keď sme vstúpili do parku. Bola to oáza pokoja – veľké palmy, štebotavé vtáky… a ani sa nám nechcelo veriť, že sme stále v centre hlavného mesta.
Rozdelenie obyvateľstva
Na miestach, kde bolo veľa turistov, bolo všetko moderné a na vysokej úrovni. No v bočných uličkách mesta už taký prepych na nás nečakal. Rýchlo sme prišli na to, že tu chýba stredná vrstva obyvateľov, sú tu iba bohatí a chudobní. Kdekoľvek sme prišli, boli sme terčom pozornosti. Bolo očividné, že sme turisti, ľudia po nás pokukovali a pozorovali nás. Ten pocit bol nepríjemný, ale to nás neodradilo.
Etiketa správania
Po tom, ako sme vyskúšali jedlo, sme ihneď na všetko nepríjemné zabudli a razom sme si lokálnu kuchyňu zamilovali. Prekvapili nás aj rôzne korenia a chute, ktoré sme dovtedy nepoznali.
Pri našej prvej večeri sa nám stal trošku nepríjemný zážitok. Dojedli sme a Paťko išiel zaplatiť účet ako poďakovanie za dobré jedlo a obsluhu nechal čašníkovi tringelt. Ten sa na nás pozeral nepríjemným pohľadom a my sme nerozumeli, prečo. Vtedy som si spomenula, že som niekde čítala o tom, ako sa nenechávajú tringelty v Malajzii. Ľudia to vnímajú ako urážku ich práce. Mala som pravdu a potvrdil nám to aj taxikár. Z tohto sme sa poučili a už vieme, aké dôležite je poznať aspoň základy kultúry cudzej krajiny, v ktorej sa nachádzame.
Iná kultúra
Malajzia je nábožensky založená krajina, kde veľkú časť populácie tvoria Moslimovia. V mojom prvom zamestnaní na Novom Zélande som pracovala s moslimkou pochádzajúcou z Malajzie práve bolo obdobie ramadánu a ona mi priblížila o čo vlastne ide. Počas ramadánu dodržiava 30 dní pôst jej ráno sa začína skorým vystávaním ešte pred východom slnka, kedy sa môže napiť vody a najesť. Počas celého dňa nepije, neje a má sa zdržiavať fajčenia, pitia a iných fyzických radostí. Po západe slnka sa mohla znova napiť vody a najesť. Modlenie je samozrejme neodmysliteľnou súčasťou dňa nielen počas ramadánu. Počas týchto 30 dní si moslimovia majú upevniť psychiku, disciplínu, pevnú vôľu a prostredníctvom konania dobrých skutkov sa priblížiť k Alahovi. V Malayzii sú neprehliadnuteľné majestátne mešity, ktoré sa nachádzajú doslova na každom rohu, a modlitby, ktoré sa z nich ozývajú, sa rozliehajú po celom meste. Dokonca aj na letisku sme ostali prekvapení zo samostatných kaplniek určených pre mužov a ženy. V Malajzii sme síce strávili len necelé dva dni, ale aj napriek takémuto krátkemu pobytu nám táto krajina dala naozaj veľa. Spoznali sme inú kultúru, iný životný štýl, rôzne chute, krásne mesto aj prírodu a odchádzali sme odtiaľ obohatení o veľa pekných zážitkov.
Pridaj komentár