Svetom s nami

Pokračovanie v Arizone

Ďalšia stopka, Las Vegas babe (bejbe). Vtedy sa nám razom v pamäti vybavili filmy o šialených jazdách do Las Vegas, no my sme neboli ten prípad. Cesta bola dlhá, pomaly sme zaspávali a rozhodovali sme sa, či pôjdeme ďalej. Zastavili sme na kávu, pustili hudbu hlasnejšie a nabití energiou sme pokračovali v jazde. Nasledovala dlhá diaľnica ale aj tu nás niečo dokázalo prekvapiť – neboli tu žiadne lampy. Všade bola úplná tma a na oblohe bolo vidieť Mliečnu dráhu.

Boli sme viac ako 100 km od Las Vegas, keď sme uvideli žiaru vychádzajúcu spoza kopca. Žiara sa stupňovala, ako aj naša nedočkavosť. Keď sme sa dostali na kopec pred Vegas nemohli sme uveriť vlastným očiam. Predstavte si, že idete viac ako 4 hodiny po rovnej diaľnici po tme, kde len autá majú zapnuté svetlá a zrazu si uvedomíte, že tou žiarou sú svetlá mesta.

Las Vegas sa nám ukázalo v plnej kráse. Nevedeli sme, kde sa máme pozerať skôr, vyzeralo to ako hra svetiel. Čím viac sme sa približovali k mestu, tým viac nám odkrývalo svoje bohatstvo. Majitelia hotelov a kasín už nevedeli ako upútať pozornosť ľudí, aby si vybrali práve ich podnik. Paťko bol trošku rozrušený, pretože odbočením z diaľnice sme sa rovno ocitli v 6 jazdných pruhoch a nevedeli sme, kam ideme. Zvládol to perfektne a podarilo sa nám nájsť aj parkovisko. Tam sme sa prezliekli a krátko po pol noci sme vyrazili do ulíc. ”Z púšte do zlata ” – takto Paťko definoval Vegas. A malo to aj svoj dôvod, mesto je postavené na púšti.

V roku 1902 bola vybudovaná železnica, ktorá prilákala veľa farmárov a postupne do ich osady bola zavedená pitná voda. V roku 1931 sa začala výstavba priehrady Boulder Dam – dnes známa ako Hoover Dam. Veľa mladých ľudí tam prichádzalo za prácou. Prispeli k rastu populácie mesta a prevažne mafia pre nich postavila divadlá a kasína. Neskôr vďaka elektrine z Hoover Dam bolo postavených viac hotelov a kasín naprieč celým mestom. Dnes Hoover Dam zabezpečuje elektrinu pre viac ako 20 miliónov ľudí. My sme si návštevu tejto priehrady nenechali ujsť a na ďalší deň sme sa tam boli pozrieť.

Ale späť k vegaskej noci, teda už skorému ránu. Rôzne bannery, pohyblivé reklamy, svetlá, obrovské kasína a hotely – všetko bolo vybudované v tom najväčšom luxuse. Prechádzali sme sa po meste a po pár minútach sme videli, ako policajti odnášajú chlapíka v putách. Ten už mal na noc zarobené ale to ešte nebolo všetko, boli sme pri žiadaní o ruku, videli sme mladých opitých ľudí na invalidných vozíkoch a tiež tam bolo veľa limuzín, ktoré zadarmo brali ľudí do striptízového klubu. Chodili sme od jedného kasína k ďalšiemu, až sme sa rozhodli vyskúšať šťastie a vsadili sme si na ruletu. Zamenili sme si žetóny za $80, minimálna stávka bola $20 a asi po 5-tich minútach aj keď s pár výhrami sme dohrali. Nakoniec sme prišli o $60. V kasínách neboli  žiadne okná ani hodiny. Keďže mesto žije 24 hodín 7 dní v týždni, nebolo takmer možné rozlíšiť či je deň alebo noc.

Čo tak vydať sa na cestu okolo sveta v Las Vegas? Žiadny problém. Nájdete tu Caesars Palace a Koloseum (Rím), The Rialto Bridge a Grand Canyal (Venice), Eiffel tower (Paríž ) , The Sphinx in front of the Luxor (Egypt), Statue of Liberty – socha slobody ( New York), High roller (London eye-Anglicko).

Vo Vegas sme si nič neplánovali a všetko sme nechali na náhodu. Vychádzalo slnko a my sme sa po nočnej žúrke, prechádzke a prehre v kasíne rozhodli pospať pár hodín. Zaparkovali sme na pumpe a snažili sa zaspať. No keď vyšlo slnko bolo v aute veľmi teplo. Mali sme otvorené okná ale ani to nepomáhalo. Po pár hodinách sme sa rozhodli vrátiť do mesta aby sme ho videli aj počas dňa.

Cestou z Las Vegas do Phoenixu sme prespali v jednom dobre hodnotenom kempe. Až potom sme zistili, že sa tam nachádza najväčšia suchá jaskyňa v Amerike. Výťahom sme sa zviezli dolu 21 podlaží a razom sme sa ocitli 64 metrov pod povrchom. Táto jaskyňa sa formovala neuveriteľných 345 miliónov rokov a ukrýva rôzne bohatstvo a kryštály. Dokonca sa tu dá zarezervovať otvorená izba so súkromným kinom. Občas sa tu konajú aj koncerty. Grand Canyon caverns bola skvelým zážitkom.

A samozrejme nemohla chýbať ani zástavka na ceste 66. Historická cesta 66 známa aj ako hlavná cesta Ameriky či materská cesta. Táto cesta bola sprístupnená v roku 1926. Cesta prechádza 8 štátmi, 3 časovými zónami a dosahuje 2,448 mil ( 3,940km).

Prišli sme späť do Phoenixu odkiaľ sme ďalej leteli do Kuby.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *