Dvojičky (Twin towers) – obchodné centrum
Pôvodné Svetové obchodné centrum-World Trade Center bolo rozsiahlym komplexom siedmich budov vo finančnej štvrti dolného Manhattanu v New Yorku. Medzi týmito budovami sa nachádzali aj Twin towers a v roku 1973 čiže v čase ich dokončenia boli najvyššie budovy na svete. Na 10 miliónoch metroch štvorcových vyrástlo 110 poschodí s jedinečnou strechou a najlepším výhľadom na mesto. Veže sa okrem vysokých poschodí pýšili aj 7. podzemnými podlažiami tu sa nachádzali parkoviská, metro stanice, obchody a služby. Dvojičky boli ikonou mesta a obchodného priemyslu s 50 000 pracovníkmi a 200 000 dennými návštevníkmi.
Útoky 1993 a 11 Septembra 2001
Prvý útok na dvojičky bol v roku 1993. Umiestené bomby v podzemných podlažiach spôsobili viac ako 100 ľudom zranenia a 6-ti zomreli.
11 Septembra 2001 vyzeral spočiatku ako obyčajný deň kedy ľudia išli do práce, no už v ranných hodinách sa všetko náhle zmenilo. Zastavil sa čas a začal sa boj o život. Štyri komerčné lietadlá uniesli devätnásti muži s militantnej islamistickej organizácie al -Kaida. Dve lietadlá narazili do Twin Towers (Dvojičiek) v obchodom centre, tretie narazilo do západného krídla budovy vedenia Ministerstva obrany USA (Pentagonu) a štvrté lietadlo havarovalo na poli v Pensylvánii. Nikto na palube týchto lietadiel neprežil.
Náraz do prvej veže zanechal priepasť, horiacu dieru v blízkosti 80. poschodia 110 poschodového mrakodrapu, okamžite zabil stovky ľudí a uväznil stovky ďalších vo vyšších poschodiach. Vtedy sa začala evakuácia veže a televízne kamery vysielali živé obrazy toho, čo sa pôvodne javilo ako šialená nehoda. Po 18 minútach od prvého zásahu lietadlom, sa na oblohe objavil druhý Boeing 767 prudko sa otočil smerom k svetovému obchodnému centru a narazil na južnú vežu blízko 60. poschodia.
Táto udalosť nezasiahla iba New York a Ameriku ale celý svet. Pri útokoch z 11. septembra bolo zabitých celkom 2 996 ľudí, vrátane 19 teroristických únoscov na palube štyroch lietadiel. Toto číslo zahŕňa aj 343 hasičov a záchranárov, 23 policajtov z New Yorku a 37 policajných dôstojníkov, ktorí prišli o život pri snahe dokončiť evakuáciu budov a zachrániť administratívnych pracovníkov uväznených na vyšších poschodiach. K obetiam patrili väčšinou civilisti zo 78 krajín.
Desať rokov po útokoch bolo identifikovaných iba 1 629 obetí. Zo všetkých ľudí ktorí boli stále vo vežiach keď sa zrútili, bolo vytiahnutých iba 20 nažive. Ľudia ktorí boli v blízkosti útoku aj obyvatelia dolného Manhattanu vdychovali toxické materiály zo vzduchu, to malo za následok mnoho prípadov rakoviny aj respiračných chorôb a ľudií aj dnes stále trápia choroby a umierajú.
Múzeum 9/11 a pamätníky
Pamätníky vyzerajú ako dva veľké bazény/ fontány kde pretekajúca voda symbolizuje slzy za zosnulými. Na 152 bronzových paneloch obklopujúcich bazény sú vygravírované mená a umiestnené podľa ich polohy v deň útokov.
V odkrytých základoch dvojičiek na úrovni 6. podzemného podlažia sa nachádza unikátne múzeum 9/11 nazývané aj Ground Zero.
Vstup do múzea vyzeral ako na letisku, celkom rýchlo sme sa ale posúvali v rade, prešli sme skenermi tela aj batožiny. Ako prvé sme si to namierili do premietacej miestnosti. Pozreli sme si krátky dokument kde sa vyjadrili najvplyvnejší ľudia a prinútili nás zamyslieť sa nad celou situáciou.
Konšpiračná teória či utláčaná pravda?
Verejnosti boli podané informácie ako tieto útoky organizovala islamistická organizácia a ľudia nehľadali iný zámer. Aj keď sa to nikdy nepotvrdilo objavujú sa tvrdenia a teórie o 11 Septembri, kde na príkaz vlády mali pracovníci CIA nastražiť do veží trhaviny na také miesta aby sa statika poškodila a budovy sa zrútili. Táto tajná misia mala dodať Amerike voľnosť k ďalším útokom na iné krajiny a podporu od občanov.
„Počuli som explózie, zišli sme dve poschodia a potom sme začali utekať. Bolo to akoby mizlo poschodie za poschodím, akoby tie podlažia boli odpaľované, akoby plánovali zlikvidovať budovu…“ Takto sa vyjadril jeden z hasičov Louis Cacchioli ktorý ale nebol jediným.
Uvidela som fotku „dvojičiek“ napoly pohltené dymom. Zastala som pri nej a úpenlivo som sa na ňu pozerala. Ten záber som dobre poznala, vrátila som sa do detských čias kde sme celá rodina pozerali večerné spravodajstvo a zo zatajeným dychom čakali na vyjadrenia reportérov. Vtedy sa mi ani nesnívalo, že sa jedného dňa na toto miesto pôjdem pozrieť.
Aj napriek veľa návštevníkom som cítila že všetci sa navzájom rešpektujeme a dávame priestor jeden druhému. Niektorí mali sluchátka ale my sme sa rozhodli isť bez, čo sme potom trošku oľutovali.
Pocity čo sme tam prežívali boli neskutočné, všetko bolo veľmi emotívne a veľa krát sa nám tlačili slzy do oči. Videli sme pôvodnú konštrukciu, stĺpy aj schody čo vyzerali ako ruiny a vtedy boli jediným východiskom z toho pekla.
Niektorí ľudia uviazli príliš vysoko a jeden hasič z 11. septembra uviedol: „museli sme sa pozerať hore stále častejšie ako viac a viac ľudí zoskakovalo dole“
Pre mňa osobne bolo najťažšie počúvanie posledných slov ľudí, ktorí vedeli že idú na smrť a nechávali odkazy svojim blízkym.
V múzeu sme strávili približne 3-4 hodiny a trvalo nám nejaký čas spracovať všetky informácie. Podľa mňa by mal každý navštíviť toto alebo podobné múzeum, aby si ľudia uvedomili aký je život krehký, osud nevyspytateľný a nezhody medzi krajinami nás môžu stáť život.
Pridaj komentár