Svetom s nami

Roky v Anglicku plynuli veľmi rýchlo a prišiel čas na zmenu. Po úspešnej žiadosti o víza sa naše sny o Novom Zélande razom zmenili na skutočnosť. Do roka sme museli vycestovať a tak sa začalo vybavovanie potrebných vecí pred odjazdom spolu s plánovaním dovolenky.

Cestovná horúčka

Po 4 rokoch sa nám podarilo prísť na Slovensko počas Vianoc kde sme sviatky strávili v kruhu rodiny a známych. Prišiel čas sa rozlúčiť, a to hneď na druhý deň po Novom roku.

Pár hodín po polnoci sme vyrazili do Budapešti. Zima sa vrývala pod kožu, ale vo vykúrenom aute nám bolo príjemne. Po pár hodinách sme dorazili na letisko do Budapešti. Zdalo sa nám trošku neobvyklé platiť za nákup vysoké sumy, napríklad za džús a vodu sme zaplatili 1270 forintov. No po prerátaní na eura suma už vyzerala reálnejšie. Naše dobrodružstvo sa začalo prvým letom Budapešť -Kuala Lumpur (Malajzia) s prestupom v meste Doha.

Už pri vstupe do lietadla bolo cítiť profesionalitu a dokonalosť spoločnosti Qatar. Na každom sedadle bol pripravený vankúš, deka a maska na oči na spanie. Keď sme sa všetci usadili, začalo hrať bezpečnostné video. To nás všetkých ihneď upútalo kreativitou a humorom. Let sme si krátili pozeraním filmov a počúvaním hudby. Chvíľami sme sledovali, kde sa nachádzame a ani sme sa nenazdali a začali podávať obed. K ním sme si vypýtali džús, potom víno a až vtedy sme zistili, že všetko je už v cene letenky. Tak sme si ešte pridali víno, aby sme dobre zaspali. Pomohlo to a zobudili sme sa na medzipristátie v meste Doha.

Už na prvý pohľad bolo vidno, že sme prišli do inej krajiny. Okrem veľkolepej letiskovej haly tam bolo aj veľa zahalených ľudí a z niektorých bohatstvo priam kričalo. Kým sme prestúpili do druhého lietadla, museli sme prejsť ďalšou kontrolou batožiny ba aj skenovaním tela. Mali sme len hodinu na prestup, ale čakalo sa na všetkých ľudí. Po pár minútovom meškaní s tou istou spoločnosťou naša cesta pokračovala.

• 

• 

Tento let trval sedem hodín, čo bolo o dve hodiny viac ako predošlý. Aj tu sme si čas krátili pozeraním filmov. Navečerali sme sa a pospali sme si. Pár krát nás prekvapili turbulencie a pomaly sme sa blížili k cieľu.

• 

• 

Nie tak rýchlo vážení- pasová kontrola

Po 12 hodinovom lete a hodinovom medzipristáti nás čakal oddych v Malajzií. Letisko bolo obrovské a pripadali sme si tu ako stratený vo veľkomeste. Okrem obchodov, rôznych letiskových hál tam premával aj vlak k terminálom. Z recepcie nás poslali na pasovú kontrolu a to veru nebola sranda. Miestnosť bola veľká a ani sme nedovideli na jej koniec. Videli sme iba nekonečne dlhé rady ľudí. Do jednej sme sa zaradili. Trvalo viac ako 3 hodiny, kým sme sa dostali na rad. Dôkladne nám preskúmali pasy, opýtali sa na dôvod cesty a upozornili nás na pobyt v krajine do 30 dní. Pozreli sme sa do malej kamery, dostali pečiatku do pasu a pasovú kontrolu sme mali za sebou.

Ďalej nás čakalo vyzdvihnutie batožiny. Všetko by bolo v poriadku, keby na páse bola aj ta naša. Po chvíli blúdenia a hľadania kufrov sme to vzdali a obrátili sa na personál. Piati zamestnanci sa rozbehli cez celú halu a keď sa po chvíli objavili s našimi kuframi vyčarili nám úsmev na tvári. Konečne sme boli voľní a mohli sme odísť aj s našimi kuframi. Len čo sme opustili letisko, pocítili sme sálajúce teplo.

Po pobyte na Slovensku kde teplota dosahovala -24°C sme ostali ako obarený pri +32°C.

• 

• 

V polovičke cesty

Dohodnutý taxikár nás čakal pred vchodom a zaviezol nás do apartmánu, ktorý sme si vopred zaplatili cez službu Airbnb.Po necelých dvoch dňoch v Malajzií nás čakala druhá polovica nášho výletu. Odovzdali sme batožinu a išli na check in. Pokračovali sme ďalej k obchodom a tam na nás čakala pasová kontrola, na ktorej konci bol ešte ďalší check in. To nás trošku prekvapilo, ale našťastie sme prišli včas. Tentokrát sme leteli trasou Kuala Lumpur-Auckland (Nový Zéland) s prestupom v Gold Coast (Austrália)

Iný komfort a prestup v Austálií

Po tom ako sme si zvykli na komfort, nás spoločnosť Airasia trošku sklamala. Lietalo bolo veľké s tromi radmi sedadiel ako z filmov. Na sedadlách sme mali málo miesta, za deku sme museli zaplatiť a tu sme už boli bez obrazovky. Dostali sme jedlo, ktoré sme si vybrali a zaplatili vopred cez internet. 

Po 8 hodinách sme dorazili do Gold Coast. Tam sme mali ďalší check in. Akurát som sa niečo pýtala Paťka a tak si vybrali práve mňa na podrobný scan. Však prečo nie? Po tom, ako na letiskách zvyknem ,,pípať“ som už bola aj zvyknutá na scan tela a následnú prehliadku. Všetko bolo v poriadku a po hodine v Austrálii sme nastúpili do lietadla s tou istou spoločnosťou.

• 

Po 3 hodinách sme dorazili do Aucklandu , ale toto ešte nebol náš cieľ. Pred nami bol posledný a najkratší – iba hodinový let v rámci Nového Zélandu. Tento krát sme našťastie pri pasovej kontrole boli medzi prvými. Po vyzdvihnutí batožiny, sme museli pokračovať k deklarácii prineseného tovaru. Ešte pred príletom na Zéland nám letušky dali vypísať papiere, aby sa urýchlil proces. Všetko dobre dopadlo a na naše počudovanie to prebehlo rýchlo. Blížili sme sa k východu a snažili sme sa nájsť náš let. Nakoniec sme sa opýtali a zistili, že musíme ísť von a prejsť do druhej letiskovej haly. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa tam dostali. Našťastie sme mali flexibilné letenky a mohli sme nastúpiť v ktorýkoľvek čas v ten deň. Leteli sme so spoločnosťou Air New Zealand. Asi pol hodinu nám meškalo lietadlo, ale počas hodinového letu nám ponúkli sušienky, nápoje a cukríky. Razom sme im všetko odpustili.

• 

• 

Ani sme sa nenazdali a  pristávali sme vo vytúženom Wellingtone. Na letisku sa nám nedarilo vybrať si peniaze z bankomatu. Premýšľali sme, ako na jednej karte môžu byť tri možnosti výberu a pri skúšaní všetkého nám pozastavili kartu. Museli sme čakať asi pol hodinu, potom sme potvrdili údaje a sláva – máme peniaze na taxík.

Taxikár nás zaviezol najdlhšou možnou trasou akou to len išlo a poriadne sme cestu preplatili. Potom sme absolvovali prehliadku bytu, kde sme si zaplatili izbu na mesiac opäť cez Airbnb. Po zložení kufrov sme sa vybrali do mesta. Wellington nás privítal svojim presláveným veterným počasím a zemetrasením.

Zaujímavosti z cesty:

V lietadle sme strávili 24 hodín, prestupy trvali okolo 3 hodín.

Cez pol zemegule:  Budapešť – Doha – Kuala Lumpur (Malajzia) – Gold Coast (Austrália) – Auckland (Nový Zéland) – Wellington

Teplota na Slovensku bola -24°C v Malajzii +32°C a vo Wellingtone +15°C (v deň príletu).

Jet lag sa na nás prejavil hneď na druhý deň po prílete na Zéland. Boli sme unavení a chceli sme si na pár hodín poobede pospať. Zobudili sme sa okolo polnoci, neskôr sme opäť zaspali a spali sme až do rána. A takto sa to opakovalo asi týždeň. Denne sme spávali okolo 12 hodín. Približne dva týždne trvalo kým sme sa úplne naučili na novozélandský čas.

Naše prvé zemetrasenie prišlo po pár hodinách strávených vo Wellingtone. Išli sme do baru a vtedy sme pocítili chvenie. Ostali sme zaskočení a nevedeli sme, čo máme robiť. Všetci naokolo sa zdali pokojní,  tak sme len čakali, kedy to prejde. Cítili sme sa ako na hojdačke a zdalo sa nám, akoby tie sekundy boli minútami.